Doktorandské štúdium a diabetes: Rozhovor s Teréziou Valkovičovou

Vedkyňa, doktorandka na Slovenskej Akadémii Vied, ktorá od narodenia trpí diabetom. Terézia Valkovičová sa venuje tiež projektu Mladí vedci SAV.  Je nádej, že sa ľudia z cukrovky vyliečia? Prečo sa rozhodla pre doktorandské štúdium a na čo presne je jej výskum zameraný?

Dočítaš sa v rozhovore s Mgr. Teréziou Valkovičovou.

Ahoj Terezka, si študentkou doktorandského štúdia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Mohla by si sa nám trošku predstaviť a povedať akej téme sa venuješ?

Som v poslednom (4.) ročníku PhD štúdia v odbore genetika na PriF UK. Väčšinu svojho času však trávim v laboratóriu na Ústave experimentálnej endokrinológie, Biomedicínskeho centra, SAV v Bratislave. Moje štúdium sa zameriava na genetické príčiny porúch sekrécie inzulínu. Inými slovami, študujem ako nesprávne zapísaná genetická informácia v DNA človeka, môže viesť k vzniku ochorenia diabetes mellitus (tzv. cukrovka).

Prečo si si vybrala práve túto tému pre svoju dizertačnú prácu?

Diabetes sa ma bytostne týka, nakoľko mi bol diagnostikovaný diabetes 1.typu, čo znamená, že som od malička odkázaná na inzulín. Keď som bola v poslednom ročníku na magisterskom stupni v odbore genetika a rozhodovala som sa čo ďalej, už som poznala laboratórium DIABGENE, ktoré ako jedno z mála na Slovensku prepája genetiku a diabetes. Voľba bola teda jasná.

Počas doktorandského štúdia by mal ísť každý doktorand niekam na stáž, aby získal nové skúsenosti a vedomosti. Bola si ty niekde? A ak áno, kde, na ako dlho a čomu si sa tam primárne venovala?

Je na každom doktorandovi či si vyskúša zahraničnú stáž. Rozhodne ju však odporúčam každému. Je to skutočne veľká skúsenosť. Ja som bola 9 mesiacov v Bruseli na Université Libre de Bruxelles, Centre for Diabetes Research, kde sa venujú tzv. reprogramovaniu buniek pacientov s monogénovým diabetom na kmeňové bunky. Ďalej vedia tieto bunky diferencovať na beta-bunky pankreasu a robiť na nich funkčné štúdie. A práve tieto metody som sa tam išla naučiť.

Kedy ti lekári zistili, že máš cukrovku, resp. ako si sa to dozvedela?

Cukrovku mi diagnostikovali, keď som mala niečo vyše roka, čiže všetky tie starosti s inzulínom, s úpravou stravy a s meraním cukru v krvi museli riešiť moji rodičia, ale aj starí rodičia. Za to im budem navždy veľmi vďačná, pretože v deväťdesiatych rokoch tie technológie neboli na dobrej úrovni. To, že mám vysoký cukor v krvi mi zistili v Nitrianskej nemocnici pomocou lakmusového papierika a na výsledky z krvi sa čakalo niekedy aj hodiny. V dnešnej dobe je to záležitosť pár sekúnd.

Mohla by si nám trošku viac opísať priebeh cukrovky?

Mojim rodičom sa nepáčilo, že som bola asi oveľa viac nervózne bábätko, ako by sa na môj vek patrilo. 🙂 Ďalšími prejavmi sú obrovský smäd, časté chodenie na toaletu, chudnutie, nechutenstvo a celkovo sa človek cíti jednoducho veľmi zle. Prirovnala by som to asi k stavu úplného vianočného prejedenia, kde preklínate všetky zákusky a vôbec celý svet, lebo je vám totálne zle, aj keď ste zjedli len jeden medovník. Keď je však cukrovka dobre kompenzovaná, tieto príznaky sa môžu zmierniť. No je to boj na celý život.

Je nádej, že sa ľudia vyliečia z diabetu ?

Áno. Ale na tú možnosť si ešte počkáme. Mala som to šťastie, že som sa dostala do ULB Center for Diabetes Research v Bruseli, kde sa venujú pestovaniu beta-buniek pankreasu v laboratórnych podmienkach čiže v podmienkach in vitro. To sú práve tie bunky, ktoré produkujú inzulín a u diabetikov sú poškodené alebo úplne chýbajú. V Bruseli pestujú beta-bunky jedinečnou in vitro kultiváciou z krvi pacienta. Zatiaľ tieto bunky ešte nevieme pripraviť tak kvalitne a v tak veľkom množstve, aby sme ich mohli transplantovať naspäť diabetikovi, a tak ho liečiť. No myslím si, že sme na dobrej ceste a že je to len otázkou času, kedy to možné bude.

Je vedecky dokázané, že by ľudia s cukrovkou mali horší priebeh Covid-19. Prečo? Aký je tvoj názor na toto vírusové ochorenie?

Priznám sa, že tomuto som veľkú pozornosť nikdy nevenovala. Články o rizikách spojených s diabetom sa mi nečítajú ľahko. Keď v marci prišla prvá COVID-vlna, bola som zrovna na spomínanej zahraničnej stáži. Napriek tomu, že sa o diabetikoch hovorilo hneď ako o rizikovej skupine, ja som tvrdohlavo chodila naďalej do laboratória. Predsa mi nejaký vírus nepokazí môj výskum! 🙂 Dokonca som sa prihlásila ako dobrovoľníčka do COVID-laboratória, do sekcie, kde mi nehrozila žiadna biologická hrozba. Od začiatku pandémie sa však správam zodpovedne a nevystavujem sa zbytočne riziku. Postupom času sa aj tak začalo ukazovať, že ochorenie je nebezpečnejšie oveľa viac pre diabetikov typu 2, ktorí sú častokrát starší a obézni, čo môže byť v spojení s SARS-CoV-2 skutočne vražedná kombinácia. Diabetes je diagnóza sama o sebe a každé iné pridružené ochorenie je ďalšia záťaž pre organizmus. Za každých okolností je potrebné snažiť sa mať svoje hladiny cukru pod kontrolou.

Čo si myslíš o očkovaní proti koronavírusu: Pôjdeš sa dať očkovať?

Samozrejme, že sa pôjdem dať očkovať. K tomu ani nemám viac čo povedať.

Pochádzaš  z okresu, ktorý  je v momentalnej situacii nie je na tom najlepšie.  Ako ty berieš túto situáciu, že si doma a nemôžeš chodiť do laboratória? 

V našom zlatomoraveckom okrese sa, bohužiaľ, naplno prejavili dôsledky nezodpovedného správania niektorých občanov. Navyše sa obávam, že ľudia sa až príliš spoliehali na antigénové testy a s negatívnymi výsledkami chodili navštevovať svojich blízkych. Viem, že je ťažké izolovať sa a mesiace nevidieť rodinu, ale momentálna situácia nám ukazuje, že je to nevyhnutné. Mňa sa práca z domu dotkla až cez tento posledný lockdown, doteraz som stále chodila do laboratória kvôli rozbehnutým experimentom. Teraz si už môžem dovoliť home-office, nakoľko píšem záverečnú prácu.

Venuješ sa aj projektu Mladí vedci SAV. Čomu sa tam venuješ a aká je tvoja pozícia? 

Som predsedníčkou skupiny Mladí vedci SAV, ktorá vznikla za účelom spájať mladých vedcov na SAV. SAV je veľká inštitúcia rozdelená na centrá a ústavy a bola by škoda, keby sa medzi nimi nepodporovala spolupráca. Chceme pomáhať študentom zorientovať sa v štúdiu, poukazovať na možnosti stáže, navzájom si pomôcť, keď si niekto nevie dať s niečím rady. Snažíme sa aj propagovať Slovenskú akadémiu vied, mladých vo vede a vedu ako takú.

Čo by si odporučila naším čitateľom?  

Čitateľom želám hlavne trpezlivosť. Trpezlivo vydržať a zvládnuť toto obdobie a nezhoršovať situáciu svojim nevhodným správaním. Ďalej im želám kreativitu. Aby vedeli kreatívne využiť svoj pracovný alebo voľný čas a aby sa dokázali aj v tejto online dobe pohnúť vpred. No a samozrejme im želám zdravie. Hlavne to psychické. Pretože mám pocit, že to utrpelo počas pandémie najviac.

Mgr. Terézia Valkovičová

Vyštudovala magisterský odbor genetika na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Počas štúdia sa zúčastnila viacerých zahraničných stáží, napríklad na Zagrebskej Univerzite a tiež Université Libre de Bruxelles. Momentálne študuje doktorandské štúdium na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského a Slovenskej Akadémii Vied. Vo svojom výskume sa zameriava na genetické príčiny vzniku ochorenia diabetes mellitus. Venuje sa tiež projektu Mladí vedci SAV. 

Verím, že Ťa rozhovor s vedkyňou Terezkou zaujal a dozvedel/a si sa niečo nové. Možno Ťa inšpirovala a tiež sa rozhodneš ďalej venovať vede. Každopádne, ak sa chceš dozvedieť viac svojich kariérnych možnostiach, neváhaj a príď na NextStep Science Conference 2021. Dozvieš sa tam veľa užitočných informácií a odnesieš si omnoho viac!

Všetky obrázky v tomto článku nám zo svojho archívu poskytla Mgr. Terézia Valkovičová.

Autor: Mgr. Nikoleta Pintérová