Odchádzate s predstavou, že na Slovensku nič nefunguje a chcete sa presadiť sám/sama v neznámom prostredí. Po rokoch strávených v inej krajine však zistíte, že ani tam všetko nefunguje ako ste si mysleli.
Porapak Apichodilok at Pexels
Mnohí slovenskí študenti odchádzajú na vysoké školy do zahraničia. Niektorí odchádzajú po strednej, iní v rámci ERASMUS-u alebo len na časť štúdia dorobiť si nejaké diplomy ako špecializovaný magister. Bohužiaľ? Našťastie? Nepatrím ani do jednej z týchto kategórii. Môj odchod do zahraničia bol oveľa viac predčasný, a to už po druhom ročníku strednej školy.
Odchod je vždy plný nadšenia, očakávania príchodu do nového sveta, ale tiež smútku z opustenia rodiny, kamarátov a známeho prostredia.
Odchádzate s predstavou, že na Slovensku nič nefunguje a chcete sa presadiť sám/sama v neznámom prostredí. Po rokoch strávených v inej krajine však zistíte, že ani tam všetko nefunguje ako ste si mysleli. Tiež si uvedomíte, že ste len hosťom v danej krajine, a tak sa nebudete sťažovať. Však predsa doma je to horšie, nie ? A čo ak úplne nie vo všetkom ?
Pravdou je, že po rokoch strávených v inom systéme už ani neviete ako to funguje na Slovensku, ale počúvate sťažnosti, tak si poviete, že ste celkom radi, že ste tam, kde ste.
No predsa! V kontakte len s domorodcami, v mojom prípade Francúzmi (známi najmä svojim sťažovaním sa na systém a štrajkami ako národným športom) som sa stala francúzskym domorodcom aj ja. A zrazu nie je vždy všetko také ružové ako sa zdá.
Stredná škola je náročná. Máte na výber : kamaráti a sociálny život alebo škola a krúžky ? Žiak na strednej škole začína o 8h ráno a končí poslednou hodinou o 18h večer. Ak má náhodou nejaké “diery” v rozvrhu počas týždňa, má čas aspoň začať písať nejaké tie domáce úlohy z rána alebo sa pripravovať na písomku, či zopakovať si učivo, ak by ho učiteľ na ďalšej hodine vyvolal. Jediný voľnejší deň je streda, kedy sa vyučovanie končí o 12h. Kedy stíhať krúžky a kamarátov ? Večer po 18h alebo práve v stredu, len neviem, či sa dá naozaj povedať, že stíhať… jednoducho idete na zotrvačnosť a rodičia, tak ako aj na Slovensku do neho hustia, aby sa učil a po každom rodičku ešte viac, ak má zlé známky.
Abby Chung at Pexels
A čo maturita?
Dva roky po sebe plné stresov, lebo maturovať musíte dokonca aj z telesnej výchovy a podávať všade výkony. V tom lepšom prípade sa v tom naučíte žiť a brať veci viac s ľahkosťou. V tom horšom môžete čakať zdravotné problémy zo stresov ako bonus k tomu všetkému “bláznovstvu”.
Aká vysoká škola po maturite ?
Skúsite čo sa dá, čo Vás zaujíma a dúfate len, že ste veľmi nepokazili maturitné skúšky, a že ste mali dosť krúžkov, aby ste sa dostali na tie lepšie školy. Ak nie, skúsite vysoké školy, kde zoberú takmer každého a budete mať aspoň čas na rozmyslenie, čo ďalej a či diplom naozaj potrebujete.
Verte mi, že ho potrebujete, keďže bez diplomu, skúseností alebo známostí Vás nezoberú pomaly ani upratovať toalety.
Študujem vo Francúzsku a v európskom školskom systéme porovnávame verejné vysoké školy medzi sebou, hovoríme o bezplatnom štúdiu, ktoré je kvalitnejšie než to na Slovensku. Avšak je štúdium vo Francúzsku naozaj bezplatné ?
Študenti z EÚ vo verejných vysokých školách zaplatia školné do 500 € za rok. A čo také živobytie a ďalšie náklady ? Počítajte takých 10 000 € na rok, ak nemáte to šťastie, že vaši rodičia bývajú do hodiny autom alebo vlakom od univerzity. Jediný prípad, kedy majú študenti vo Francúzsku štúdium zadarmo, je vďaka sociálnemu štipendiu, na ktoré treba splniť určité podmienky. Tieto podmienky sa menia niekedy z roka na rok, a tak každý rok sa francúzsky študent musí pripraviť na minimálne mesiac plný administrácie a byrokracie. V najlepšom prípade ešte pred skúškami alebo počas skúškového obdobia, či nového školského roka, ak veci nejdú podľa plánu. Takéto ťažkosti a prieťahy s administráciou, ktoré niekedy trvajú aj pol roka pozná možno, tak jeden až dvaja slovenskí študenti ročne. A to radšej nejdem písať o administrácii a byrokracii z bežného života, kde ešte aj papier od lekára musíte poslať poisťovni poštou, aby vám návštevu preplatila. Nie vždy ten papier aj príde, však vieme ako pošty radi strácajú dokumenty… Ale o inom.
Ako vyzerajú také semestrálne skúšky na vysokej škole ?
Ak si myslíte, že termín skúšky si vyberáte, mýlite sa. Asi mesiac pred skúškami dostanete rozpis, kedy máte všetky skúšky rozpísané na maximálne 2 týždne, či už ústne alebo písomné, niekedy aj 3-4 za deň. Spravíte ich, lepšie pre Vás. Ak nie, tak čakajte, že v júli si možno zopakujete ešte aj predmety zo septembra. A z dvoch mesiacov prázdnin vám ostáva už len jeden. To je väčšina prípadov na univerzitách. Samozrejme ako aj na Slovensku sú ľahšie aj ťažšie odbory, ľahšie aj ťažšie skúšky, ale aj ľahšie či ťažšie univerzity.
Vďaka väčšiemu množstvu fakúlt a univerzít zameraných na rovnaké odbory, ale posudzované často z iného uhla pohľadu, si má možnosť študent vybrať. Táto možnosť pre niektoré odbory na Slovensku je dosť obmedzená alebo nie je vôbec. Fakulty s istým zameraním majú akoby monopol. Žiadna súťaživosť na národnej úrovni nie je, a pravdepodobne ani snaha zlepšovať veci, aby si škola aspoň v rámci Slovenska získala viac šikovných študentov. Nečudujem sa v tomto prípade, že slovenský študent berie medzi možnosti aj zahraničie, a najbližšie aj jazykovo práve české univerzity, kde je systém podobný s väčšou súťaživosťou aj voči svetovým univerzitám.
Svet nie je gombička ani keď máte už diplom v ruke hoci aj z najlepšej univerzity v krajine. Ak ste počas štúdia nezískali žiadne kontakty alebo nemáte žiadne známosti vo vašom odbore, vaše meno nie je spojené s ničím zaujímavým počas štúdia, neabsolvovali ste žiadnu stáž dlhšiu než 3 mesiace, kde by ste dokázali vzbudiť až priam obdiv vašich nadriadených, nečakajte, že prácu dostanete do roka.
Keď žijete v krajine tak máte stále pocit, že niekde inde to je lepšie, že budete lepšie ohodnotení… Je to v podstate pravda, ale vždy len do určitej miery. Vo Francúzsku som vďačná najmä za zmýšľanie profesorov a kolegov, ktorí ohodnocujú moju prácu, vážia si ju a nechávajú mi veľkú slobodu vo vedení nie projektu, ale projektov. Nie som “len” študent, ktorý musí počúvať a pritakať. Už spravením náročných prijímačiek som sa stala celkom prirodzene ich kolegyňou, ktorá pracuje na svojom diplome, a v podstate na svojej kariére v rovnakom odbore ako oni. Toto je jedna z vecí, ktorá na Slovensku dosť často chýba, po rozhovoroch so študentmi z rôznych odborov. Hierarchia s rôznymi úrovňami ani diplomy už nevládnu svetu, len zdravý rozum a správne použité vedomosti zo školy.
Avšak pri tých všetkých ťažkostiach popri dlhom štúdiu (viac ako 6 rokov) vo Francúzsku mi chýba finančné ohodnotenie. Žiť na decentnej úrovni krajiny len z dobrého pocitu sa bohužiaľ nedá. Toto je ostáve jediný dôvod prečo, rovnako ako francúzski či slovenskí kolegovia, zvažujem odchod ešte viac na západ aspoň na skúšku. Ak sa mi zapáči, tak ostanem …